Vývar sa oplatí soliť najmä v závere, keď poznáte jeho skutočnú silu a objem. Chuť potom doladíte presnejšie a bez rizika presolenia.
Vývar sa oplatí soliť najmä v závere, keď poznáte jeho skutočnú silu a objem. Chuť potom doladíte presnejšie a bez rizika presolenia.
Vôňa z hrnca sľubuje poctivý vývar, no prvá lyžica napriek tomu chutí mdlo. Dlhé varenie samo osebe nestačí. Okrem pomeru mäsa, zeleniny a vody rozhoduje aj pokojný priebeh varenia a spôsob, akým sa vývar dochutí.
Soľ je rozumné pridávať najmä v závere. Nejde o žiadne „uzatváranie pórov“ v mäse. Hlavná výhoda neskoršieho solenia je oveľa praktickejšia: počas varenia sa časť vody odparí a slanosť sa postupne zvýrazní. Na konci už poznáte skutočný objem aj silu vývaru, takže ho dochutíte podstatne presnejšie.
So solením netreba čakať až na poslednú sekundu. Vhodná chvíľa prichádza vtedy, keď sú suroviny uvarené, vývar má výraznú vôňu a jeho objem sa už nebude podstatne zmenšovať.
Začnite menším množstvom soli, dobre premiešajte a niekoľko minút počkajte. Až potom vývar znovu ochutnajte. Ďalšiu soľ pridávajte postupne, pretože ubrať ju z hotového vývaru je oveľa zložitejšie.
Neskoršie solenie uľahčuje vyváženie chuti, samo osebe však čírosť vývaru nezaručí. Rozhodujúce je najmä mierne zahrievanie. Pri prudkom vare sa drobné čiastočky a bielkoviny rozptýlia v tekutine a vývar sa zakalí.
Ak sa má vývar ešte redukovať alebo použiť ako základ omáčky, rizota či ďalšej polievky, nechajte ho zámerne menej slaný. Pri ďalšej úprave sa jeho chuť aj slanosť opäť zosilnia.
Každý deň najlepšie recepty a články
Krátke video ochutnávky, ktorým neodoláte
Vyberajte z najlepších receptov na jednom mieste