Vôňa medu, citrónovej kôry a medovníkového korenia mi vždy pripomenie blížiace sa Vianoce. Tohtoročné pečenie som sa rozhodla začať už počas upršaných jesenných dní a siahla som po starom recepte z Turčianskej záhradky z 19. storočia. Jeho zvláštnosťou je cesto, ktoré sa nepripravuje na poslednú chvíľu, ale necháva sa niekoľko dní až mesiacov odpočívať.
Vôňa medu, citrónovej kôry a medovníkového korenia mi vždy pripomenie blížiace sa Vianoce. Tohtoročné pečenie som sa rozhodla začať už počas upršaných jesenných dní a siahla som po starom recepte z Turčianskej záhradky z 19. storočia. Jeho zvláštnosťou je cesto, ktoré sa nepripravuje na poslednú chvíľu, ale necháva sa niekoľko dní až mesiacov odpočívať.
Pri týchto medovníčkoch sa preto nikam neponáhľam. Cesto nechávam zrieť aj dva až tri mesiace, aby malo dostatok času rozvinúť svoju charakteristickú vôňu.
Recept sa hodí najmä tým, ktorí radi začínajú s vianočnými prípravami v predstihu a chcú si samotné vykrajovanie a zdobenie nechať na neskôr. Navyše si môžem pripraviť menšie aj väčšie medovníčky podľa toho, na akú hrúbku cesto rozvaľkám.
Na rozdiel od receptov, pri ktorých sa cesto spracúva krátko po zamiesení, tieto medovníčky potrebujú dlhší odpočinok.
Počas neho sa suroviny prepoja, múka postupne absorbuje vlhkosť a koreniny sa rovnomernejšie rozložia v celom ceste. Práve preto sa oplatí začať s prípravou v dostatočnom predstihu.
Pri vykrajovaní záleží aj na hrúbke cesta. Na menšie medovníčky ho rozvaľkajte na 3 až 4 mm, pri väčších tvaroch pokojne na 5 až 6 mm.
Snažte sa, aby boli medovníčky na jednom plechu približne rovnako veľké a rovnomerne sa prepiekli. Lesklý povrch im dodáte rozšľahaným vajíčkom.
Každý deň najlepšie recepty a články
Krátke video ochutnávky, ktorým neodoláte
Vyberajte z najlepších receptov na jednom mieste