Veľká noc je plná tradícií a zvykov. Viete, aká je ich história a odkiaľ pochádzajú?

Pôvod Veľkej noci

Veľká noc nebola vždy kresťanským sviatkom, ktorý slúžil a dodnes aj slúži na pripomenutie zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V minulosti ju oslavovali predovšetkým pohania, pre ktorých symbolizovala príchod teplého počasia, jari a znovuzrodenia.

Naši predkovia počas týchto sviatočných dní navštevovali hroby svojich blízkych, aby sa s nimi porozprávali. Neskôr začali ozdobovať domy kraslicami, bahniatkami a korbáčmi, čo sa stalo tradíciou, ktorá je obľúbená dodnes.

Mohlo by vás zaujímať:

25 najlepších receptov na veľkonočné šaláty a iné pochúťky

Kedy je tento rok Veľká noc?

Na rozdiel od Vianoc alebo iných väčších sviatkov nie je dátum Veľkej noci presne stanovený a každý rok sa mení. Je totižto naviazaný na prvý spln, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Tento rok padla jarná rovnodennosť na 20. marec, pričom prvý spln po nej vychádza na 13. apríl, čo je nedeľa. Veľkonočné sviatky, čiže Veľkonočná nedeľa tak padá na prvú najbližšiu nedeľu – 20. apríla.

Pre lepší prehľad prikladáme dátumy jednotlivých sviatočných dní:

• Zelený štvrtok – 17. apríl
• Veľký piatok – 18. apríl
• Biela sobota – 19. apríl
• Veľkonočná nedeľa – 20. apríl
• Veľkonočný pondelok – 21. apríl

Zdroj: Unsplash.com

Symboly Veľkej noci

Veľká noc je spojená s viacerými symbolmi. Väčšina vychádza z kresťanskej viery a má hlboký význam.

K hlavným symbolom patria:

• Vajíčka – ukazujú na nový život, nesmrteľnosť, plodnosť a zmŕtvychvstanie. Počas veľkonočných sviatkov majú veľmi dôležitú úlohu – objavujú sa nielen ako jedlo na stoloch, ale taktiež ako ozdoba príbytkov.
• Baránok – symbolizuje nevinnosť a obetu Ježiša Krista. Počas Veľkej noci sa tradične pripravuje sladká pochúťka v tvare barančeka, ktorá chutí podobne ako bábovka.
• Korbáče a vŕbové prútiky – symbolizujú obnovu a životnú silu. Šibanie by malo preto priniesť najmä zdravie, no taktiež krásu a mladosť.
• Voda – naznačuje najmä očistu a obnovu. Verí sa, že keď sa dievčatá na Veľkonočný pondelok oblejú, budú krásne a zdravé.
• Zajac – má viacero významov. Niektorí tvrdia, že je symbolom plodnosti a šťastia, iní si zas stoja za tým, že ukazuje, aký je život krátky.
• Oheň zo sviečky – symbol nádeje, svetla a zmŕtvychvstania Krista. V sobotu sa počas jedného z najdlhších obradov zapaľuje sviečka s názvom paškál.
• Kríž – ide o symbol, ktorý je pre veriacich dôležitý po celý rok. Pripomína obetu Ježiša Krista.

Mohlo by vás zaujímať:

36 receptov na slané a sladké rolády, ktoré si môžete pripraviť na Veľkú noc

Tradičné jedlá Veľkej noci

Jedným z hlavných symbolov Veľkej noci sú určite aj chutné a sýte jedlá, ktoré sa servírujú po prísnom pôste na Veľký piatok. To, čo sa objavuje na stoloch, sa výrazne mení najmä od kraja, z ktorého pochádzate. Následne majú na všetko vplyv aj rôzne rodinné zvyky, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie.

Vo všeobecnosti platí, že na Zelený štvrtok sa podáva niečo zelené, čo prinesie zdravie. Najpopulárnejší je špenát s varenými zemiakmi.

Počas Veľkého piatka mnohí dodržiavajú prísny pôst. To znamená, že jedlo konzumujú len trikrát do dňa, pričom iba raz sa najedia do sýtosti. Počas pôstu je dôležité jesť skôr jednoduché bezmäsité jedlá a zároveň je vhodné vyhýbať sa aj nejakým obľúbeným pochutinám, ako je napríklad sladké.

Mohlo by vás zaujímať:

Zbierka 25 najlepších receptov na zákusky, ktoré nesmú chýbať na sviatočnom veľkonočnom stole

Po Veľkom piatku sa môžete pokojne pustiť do jedenia obľúbených tradičných pokrmov, medzi ktoré patrí veľkonočný baránok, mazanec, veľkonočné judáše, veľkonočná hrudka či tzv. obradový koláč charakteristický okrúhlym tvarom.

Ďalej by na veľkonočnom stole nemali chýbať ani klobásy, údené mäso, plnené vajíčka, vajíčkové tlačenky, majonézový šalát, veľkonočná baba a všetky druhy kysnutých koláčov – od moravských až po záviny a mrežovníky. Populárne sú ďalej oškvarkové pagáče alebo rôzne iné slané pochutiny, ktoré môžete naservírovať svojim blízkym, keď prídu na návštevu.

V minulosti sa počas veľkonočných sviatkov podávala aj kyslá kapusta na rôzne spôsoby, fašírky a nádivky čiže plnky. Mnohé z týchto jedál sa v niektorých kútoch Slovenska robia doteraz.