A čo patrí k víkendu? Poctivý obed predsa. Je pravda, že tento víkend to poruším, mám v pláne lietať kade tade, takže budem improvizovať, ale mám tu pre vás v zálohe jeden recept, ktorý sa oplatí vyskúšať. A nielen recept, ale aj hlavná surovina, ktorá figuruje v tomto recepte. V tomto recepte som spojila dve kráľovské výsady. Prvou je samotné kura, má originál od chovateľa označenie kura kráľovské. Najskôr teda poďme k tomu, prečo je kráľovské. Aby kura získalo tento titul, musí sa dostať do welfare chovu. Hlavným cieľom welfare chovu je zlepšenie životných podmienok vo výkrme hydiny prostredníctvom zníženia zaťaženosti plochy, zvýšenej kontroly, predĺženia stanovenej dĺžky výkrmu a iných požiadaviek. Práve takýcto chov sa prejaví na výbornej kvalite mäsa a jeho chuti. Okrem tohto, ku kuraťu sa hneď od začiatku pristupuje kráľovsky, veď už sa len pozrite na tie podmienky, v ktorých si žije: kuriatko má kontrolovaný výbeh, má presne stanovený rozmer výbehu, koľko minimálne (!!!) musí mať na prechádzky, má predpísaný minimálny objem a hĺbku podstielky, chodia ho 2 x za deň kontrolovať, ako sa má, má predpísanú teplotu, v ktorej môže žiť, má svetelný režim, takže vie, kedy treba reálne chodiť spať a mnoho ďalších. To keď takto okolo toho kuriatka zamestnanci behajú, tak si k nemu vypestujú až rodičovský vzťah, si ani nechcem predstaviť, ako vyzerá ich lúčenie. Čo sa mi najviac páči, že je naozaj a len slovenské (takže rozumie všetkým, ktorí okolo neho behajú), nieje dopované žiadnymi zbytočnosťami a má dostatok voľnosti a nieje v strese. To bolo vidieť aj na tom mäse. Keď som ho otvorila, malo takú špecifickú vôňu. Niečo v tom zmysle, ako keď otvoríte obal s argentínskymi steakmi, tiež má to mäso svoju špecifickú vôňu a tak je to aj pri tomto kráľovi. Prvé, čo si teda všimnete, je vôňa. Druhú vec, ktorá je iná, ako pri importovanom mäse zo zahraničia je farba. Kura bolo tak správne žlté, s jemnou, akurátnou vrstvou tuku. Ono, keď sa vám niečo takéto dostane pod ruky, poviete si, že pomoc, aké to blafy človek vlastne kupuje. Dávam určite do pozornosti oficiálnu stránku dodávateľa, ktorým je HSH Veľké Zálužie. Palec hore dávam za podrobné informácie o kráľovskom kurati a fotky, ktoré majú na webe, aby si človek vedel lepšie predstaviť, ako vyzerá dorastajúce kurča. šikovná je aj podstránka s radami a zaujímavosťami, kde je napríklad krásne vysvetlené, prečo kupovať celé kura. A teda ešte aby som sa dostala k tej druhej kráľovskej výsade. Tou je tentokrát spôsob prípravy. Rozhodla som sa pre pomalé pečenie kuraťa na nižšej teplote a pri dlhšom čase. Vo všeobecnosti je to môj obľúbený spôsob prípravy a tak nejak mi to k tomuto fešákovi aj pasovalo.
A čo patrí k víkendu? Poctivý obed predsa. Je pravda, že tento víkend to poruším, mám v pláne lietať kade tade, takže budem improvizovať, ale mám tu pre vás v zálohe jeden recept, ktorý sa oplatí vyskúšať. A nielen recept, ale aj hlavná surovina, ktorá figuruje v tomto recepte. V tomto recepte som spojila dve kráľovské výsady. Prvou je samotné kura, má originál od chovateľa označenie kura kráľovské. Najskôr teda poďme k tomu, prečo je kráľovské. Aby kura získalo tento titul, musí sa dostať do welfare chovu. Hlavným cieľom welfare chovu je zlepšenie životných podmienok vo výkrme hydiny prostredníctvom zníženia zaťaženosti plochy, zvýšenej kontroly, predĺženia stanovenej dĺžky výkrmu a iných požiadaviek. Práve takýcto chov sa prejaví na výbornej kvalite mäsa a jeho chuti. Okrem tohto, ku kuraťu sa hneď od začiatku pristupuje kráľovsky, veď už sa len pozrite na tie podmienky, v ktorých si žije: kuriatko má kontrolovaný výbeh, má presne stanovený rozmer výbehu, koľko minimálne (!!!) musí mať na prechádzky, má predpísaný minimálny objem a hĺbku podstielky, chodia ho 2 x za deň kontrolovať, ako sa má, má predpísanú teplotu, v ktorej môže žiť, má svetelný režim, takže vie, kedy treba reálne chodiť spať a mnoho ďalších. To keď takto okolo toho kuriatka zamestnanci behajú, tak si k nemu vypestujú až rodičovský vzťah, si ani nechcem predstaviť, ako vyzerá ich lúčenie. Čo sa mi najviac páči, že je naozaj a len slovenské (takže rozumie všetkým, ktorí okolo neho behajú), nieje dopované žiadnymi zbytočnosťami a má dostatok voľnosti a nieje v strese. To bolo vidieť aj na tom mäse. Keď som ho otvorila, malo takú špecifickú vôňu. Niečo v tom zmysle, ako keď otvoríte obal s argentínskymi steakmi, tiež má to mäso svoju špecifickú vôňu a tak je to aj pri tomto kráľovi. Prvé, čo si teda všimnete, je vôňa. Druhú vec, ktorá je iná, ako pri importovanom mäse zo zahraničia je farba. Kura bolo tak správne žlté, s jemnou, akurátnou vrstvou tuku. Ono, keď sa vám niečo takéto dostane pod ruky, poviete si, že pomoc, aké to blafy človek vlastne kupuje. Dávam určite do pozornosti oficiálnu stránku dodávateľa, ktorým je HSH Veľké Zálužie. Palec hore dávam za podrobné informácie o kráľovskom kurati a fotky, ktoré majú na webe, aby si človek vedel lepšie predstaviť, ako vyzerá dorastajúce kurča. šikovná je aj podstránka s radami a zaujímavosťami, kde je napríklad krásne vysvetlené, prečo kupovať celé kura. A teda ešte aby som sa dostala k tej druhej kráľovskej výsade. Tou je tentokrát spôsob prípravy. Rozhodla som sa pre pomalé pečenie kuraťa na nižšej teplote a pri dlhšom čase. Vo všeobecnosti je to môj obľúbený spôsob prípravy a tak nejak mi to k tomuto fešákovi aj pasovalo.
Každý deň najlepšie recepty a články
Krátke video ochutnávky, ktorým neodoláte
Vyberajte z najlepších receptov na jednom mieste