Tradičné zemiakové pagáče

Ach jo, najhoršie je rozhýbať sa a začať. Môj blogový vlak v minulom roku akoby dobehol do svojej stanice, kde spokojne odfukoval, dodymil, zapadol bielučkým snehom a teraz polodriemajúci, nie a nie sa rozbehnúť. Skúsim napnúť môj blogerský sval a niečo málo vám nedočkavcom postnúť. V tomto príspevku nájdete recept na zemiakové pagáče, ktorý som dostala od skorošvagrinej Kani v meninovom darčeku s doporučením, že sú fakt skvelé (áno, sú). Kedy už piecť kysnuté, nadýchané, zemiakové cesto, ak nie v zime, kedy sa to rozleží, alebo aj rozhýbe, pri zimných prechádzkach. Ľúbite zimu? Ja moc. Tak ako aj jar. Leto tak trochu pretrpím a jeseň je moja srdcová záležitosť. To už je o mne notoricky známe. Recept som vyskúšala, s drobnými obmenami. Mlieko som nahradila vodou, ubrala som oleja, Heru som vymenila za maslo, tiež v menšom množstve. Nevykrajovala som okrúhle koláčiky - odrezky zemiakmi prekladaného cesta sa mi nechcelo znovu spájať s múkou a vaľkať. Takže som vyvaľkaný plát cesta nakrájala radielkom, čo majú deti v sade náradí na prácu s plastelínou. Pekne halabala na tyčinky nejednotnej veľkosti. Pagáčikotyčinky sa podarili. Sú nadýchané, mäkké a plné vône domova, ako z najkrajších detských spomienok pri babkinej peci. Krpci ich večerali s horúcim bylinkovým medovo-citrónovým čajom, po pobyte vonku a váľaní sa v snehových závejoch im akurátne padli. Originálny recept