Bylinkový pstruh s cuketou z alobalu

Nebudem písať o tom, že v poslednej dobe nemám motiváciu aktívnejšie sa venovať blogu. Nebudem písať o tom, že všetky jedlá, ktoré pripravujem sú buď extrémne jednoduché alebo ešte pochádzajú z domácich zásob. Nebudem písať o tom, že zbožňujem, keď si obed pripravím raz dva spôsobom Hoď to všetko na plech a niečo z toho bude. Nebudem písať o tom, že ryby by sme si pre zdravie mali naložiť na tanier minimálne raz do týždňa. Nebudem písať o tom, že rybám netreba veľa kúzlenia a vyrobíte z nich ľahko božské jedlo. Nebudem písať o tom, že zbožňujem zeleninu. Kecám. Klamem. A strašne. Až sa mi z h**y práši. Pretože som to práve všetko napísala. Nuž, tak neostáva nič iné, iba to zaklincovať receptom.