Jednozrnka bola jednou z prvých pestovaných pšeníc vôbec. Potom sa postupne domestikovali a kultivovali ďalšie a ďalšie rody a dnes už jeme prevažne pšenici siatu (ktorá má opäť veľa odrôd) a tvrdú pšenicu s vysokým obsahom lepku.
Z menej obvyklých starých druhou je u nás ale známa taktiež dvojzrnka, kamut (khorasanská pšenica) alebo špalda– dokonca sa z nich dá piecť i chleba.
Vyššie menované “staré” odrody majú väčšinou omnoho menší výnos (jednozrnka má napríklad cca štvrtinový až poloviční výnos oproti pšenici siatej) a horší pekárske vlastnosti, takže sme logicky presunuli pozornosť k tým výhodnejším a ľahšie spracovateľným druhom pšenice.
Napriek tomu je zaujímavé, že sa tieto prapšenice udržali prakticky dodnes a vďaka svojej húževnatosti sa pestujú väčšinou ekologicky..
Okrem toho, že sú v priemyselnej výrobe ťažko použiteľné, majú totiž aj svoje prednosti – napríklad jednozrnka má vysoký obsah karotenoidov, čo znamená krásnu žltú farbu chleba, vysoký obsah proteínu (ale lepok z pekárskeho hladiska problematický) a vyšší obsah niektorých stopových prvkov (zinok, horčík, draslík, fosfor).
Recept na vynikajúci Raw jednozrnkový chlebíček
nájdete tu